Vzdelanie nie je len o tom, aby sme budovali kariéru. Všeobecný rozhľad obohatí náš duševný život. Človek so vzdelaním je sebavedomejší a ľahšie sa brodí životom. Skúsme si spraviť malý prehľad toho ako sa školstvo a vzdelanie vyvíjali na Slovensku.
Prvé plamienky vzdelania na našom území zapálili Konštantín a Metod svojim príchodom v 9. storočí. V školách vyučovali kňazi v staroslovienčine, ktorá bola zrozumiteľná širokým masám. Väčší rozvoj školstva však začal na Slovensku až v stredoveku. Zachovalo sa len málo písomných dôkazov o vzdelaní z týchto čias, ale dá sa predpokladať, že vzhľadom k rozvoju Veľkej Moravy rástol aj dôraz na vzdelanie obyvateľstva. V 13. storočí zakladali školy farnosti a vyučovali sa v nich predmety ako latinčina a základy kresťanstva.
Počas humanizmu sa vzdelávali hlavne vysokopostavené rody nakoľko prevládalo domáce vyučovanie. Ľudia túžiaci po vzdelaní museli navštevovať školy v cudzine. Až počas humanizmu v roku 1465 bola na Slovensku založená prvá univerzita Academia Istropolitana v Bratislave. Mala štyri fakulty, ale po čase z nedostatku financií na platy učiteľov zanikla.
Od 16. do 17. storočia bola na Slovensku riedka sieť škôl a preto sa opäť vzdelávali Slováci hlavne v Nemecku. Napriek tomu sa podarilo založiť dve univerzity – v Trnave a Košiciach. Najväčším prínosom v tomto období bolo pôsobenie Jána Amosa Komenského (1952-1670), hoci pochádzal z Čiech, zaviedol poriadok do slovenského školského systému. Deti sa začali vzdelávať v materských, základných a latinských školách.
Skutočné pokroky zaznamenalo školstvo na Slovensku počas vlády Márie Terézie a Jozefa II. Za ich vlády prebiehala celková reforma vzdelania v celom Rakúsko – Uhorsku a rozdelenie škôl na triviálne, hlavné a normálne. Nariadená bola aj povinná školská dochádzka do 12 – tich rokov.
V 18. a 19.storočí boli hlavnými iniciátormi rozvoja školstva Matej Bel a Ján Kollár. Práve Kollár sa pokúsil o organizáciu školstva, ale jeho návrhy neboli akceptované. Vážnosť učiteľom a stále platy sa snažil presadiť Ľudovít Štúr. Jeho prívrženci zakladali nedeľné školy, knižnice a čitárne.
Maďari postupne vytláčalislovenčinu zo škôl, boli zrušené slovenské gymnázia nariadením v roku 1867. Do rozpadu Rakúsko – Uhorska prakticky neexistovali slovenské školy.
Zlepšenie podmienok v školstve nastalo až po založení prvej Československej republiky, po roku 1918 sa začali konečne budovať slovenské školy. Keďže Slovensko trpelo nedostatkom učiteľov, pomáhali im mnohí učitelia z Čiech. Povinná školská dochádzka sa predĺžila na 8 rokov. Rozšírila sa aj sieť materských škôl.
Po roku 1944 sa všetky školy stali štátnymi a tak sa zjednotili. Školstvo bolo centrálne riadené bez možnosti voliteľných predmetov. Sieť všetkých typov škôl sa neustále rozširovala. Po revolúcii v roku 1989 sa školstvo zameralo na vlastenectvo, humanitu a demokraciu. Celá štruktúra školského systému sa zmenila a je platná do súčasnosti.